|
Múzeum púchovskej kultúry
Amatérske výskumy baróna Emila Hoeninga na Skale v Púchove poskytli možnosť rozpoznať jednu z najvýznamnejších kultúr včasnej doby dejinnej na území Slovenska - púchovskej kultúry. Rôznorodosť materiálnej kultúry tohto fenoménu osídlenia severného Slovenska sa podarilo presnejšie datovať až po viacerých výskumoch na strednom a hornom Považí, kde bolo aj hlavné teritórium jej rozšírenia. Púchovská kultúra vyrástla z domácich koreňov pôvodného obyvateľstva, azda ilýrskeho pôvodu a za prispenia keltských a dáckych kolonistov. Dominantnou zložkou spoločnosti sa stal keltský kmeň Kotínov, ktorí aj rímski autori umiestnili do hornatých častí našej vlasti s poznámkou, že boli vynikajúci hutníci a kováči.
Počas 1. storočia pred Kr. sa sídliska púchovskej kultúry objavili aj na ďalších územiach - severovýchodnej Morave, južnom Poľsku, na Spiši, Pohroní aj Ponitrí. K najdôležitejším náleziskám púchovskej kultúry patria rozsiahle hradiská - oppidlá - kde sa sústreďovala nielen výroba a obchod, ale boli to aj významné strategické centrá príslušných regiónov, strediská kultu aj kultúrneho vývoja vôbec. Medzi najvýznamnejšie, okrem Skaly v Púchove, možno zaradiť Divinku, Vyšný Kubín, Liptovskú Maru, Spišský hrad a ďalšie.
Pri výskume týchto lokalít sa našlo ohromné množstvo pamiatok, ktoré reprezentujú širokú škálu výrobkov a rôznych materiálov dostupných v prostredí Slovenska, ale aj dovezených z okolitých krajín, dokonca až z rímskych provincií. Rozhodujúcou zložkou materiálnej kultúry sú výrobky z hliny a železa, menej už z bronzu, striebra a zlata. Z drahých kovov sa razili najmä mince viacerých typov, ktoré sú zároveň aj jedinečným dôkazom mimoriadneho hospodárskeho rozvoja severného Slovenska, najmä v poslednom storočí starého letopočtu.
 Dôkazom získavania surovín z miestnych zdrojov sú nálezy hutníckych zariadení - pecí na tavenie železa vo Varíne, kde sa objavili zvyšky pecí mimoriadnych rozmerov a zvláštnej konštrukcie, ktoré nemajú analógie na celom území tzv. slobodnej Germánie. Hrnčiarske dielne objavené na Liptove vyrábali dokonalú, na hrnčiarskom kruhu vyrobenú keramiku, ktorú vypaľovali vo veľkých peciach z hlineným roštom a predpecnou jamou.
Rozvoj poľnohospodárstva spojený s pestovaním viacerých druhov obilnín a strukovín i chovom domácich zvierat, zabezpečoval dostatok potravy pre tunajší ľud. Železné radlice umožňovali lepšie obrábanie ťažkých pôd severného Slovenska a železné kosáky a kosy, ako aj kamenné žarnovy lepší zber úrody a kvalitnejšie spracovanie kultúrnych plodín.
Medzi mimoriadne pamätníky patria kultové miesta - svätyne, ktoré sa našli na Liptovskej Mare a v Prosnom. V týchto strediskách pohanského náboženstva sa sústreďovali obetiny miestnym božstvám vo forme obetovaných výrobkov a produktov, ba dokonca aj ľudí, ako najvyššej formy obety, ktorú u Keltov v Galii odsudzoval aj Július Cézar pri opise ich života. Púchovská kultúra zaznamenala najväčší rozvoj na rozhraní letopočtov, kedy dosiahla aj maximálneho územného rozšírenia. Avšak v prvých desaťročiach nového letopočtu prišiel výrazný zásah do jej prostredia, ktorý spôsobil zánik nielen sídlisk, ale aj hradísk a hrádkov na celom území. Bol to vpád germánskych vojenských družín, buď z oblasti južného Slovenska, alebo severu - Lugiovia. Po tejto katastrofe sa len pomaly vracal život do horských údolí severného Slovenska, ale už na rozhraní 1. - 2. stor. po Kr. možno pozorovať rozvoj osídlenia a výroby aj keď v omnoho menšej miere a na menšom území, ako to bolo v staršom období. Tento obrodný proces však netrval dlho, pretože ho zastavili ťažké boje Rimanov s Germánmi, ktoré sa odohrávali na našom území počas tzv. markomanských vojen za cisárov Marca Aurelia a Commoda. Koncom týchto bojov boli násilne odvlečení aj Kotíni do provincie Palónia (dnešné Maďarsko) a tak postupne koncom druhého storočia po Kr. zanikla aj púchovská kultúra.
 Jej význam pre kultúrny vývoj severného Slovenska zostáva stále nedocenenou kapitolou našej histórie a táto expozícia je len skromnou ukážkou mnohotvárnosti kultúrneho bohatstva tohto regiónu. Veď len razenie zlatých, strieborných a medených mincí sa na tomto území už nikdy nezopakovalo. Hutnícke zariadenia z Varína pracovali na takej vysokej úrovni, že podobnú dosahovalo slovenské hutníctvo až v 16. storočí. Výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu v takom veľkom množstve a kvalite sa opäť zopakovala až vo vrcholnom stredoveku. Železné radlice používané pri orbe na rozhraní letopočtov sa tu opäť objavili až v 9. storočí, keď toto územie bolo súčasťou Veľkej Moravy. Mimoriadny rozvoj vo všetkých oblastiach života, aký môžeme sledovať v období púchovskej kultúry sa v tomto prostredí opäť zopakoval až po vzniku miest v 13. - 14. storočí.
Otváracie hodiny: pondelok - piatok: 8.00-12.00 a 12.30-16.00 hod.
Vstupné:
deti 5.- Sk dospelí 10.- Sk
Kontakt: 042 / 4635 538
Zdroj: Oficialne stranky mesta Púchov - www.puchov.sk
|
Program na dnes:
Najčítanejšie Novinky:
